Technické zhrnutie
Kľúčové body článku:

Text vysvetľuje, kedy sa úprava stroja stáva „podstatnou“ v zmysle nariadenia (EÚ) 2023/1230, a uvádza dôsledky v podobe opätovného posúdenia zhody.

  • Nariadenie (EÚ) 2023/1230 zavádza formálnu definíciu „podstatnej úpravy“ stroja alebo súvisiaceho výrobku
  • Podstatná úprava je fyzická alebo digitálna zmena, ktorú výrobca nepredpokladal a ktorá ovplyvňuje bezpečnosť.
  • Zahŕňa vytváranie nových nebezpečenstiev alebo zvyšovanie rizika, keď sú potrebné významné ochranné opatrenia
  • Dôsledkom je povinnosť vykonať nové posúdenie zhody pred opätovným uvedením na trh alebo do prevádzky.
  • Smernica 2006/42/ES tento pojem výslovne nedefinovala, čo spôsobovalo nejasnosti a interpretačné spory.

Podstatná modifikácia je pojem, ktorý sa v strojárskom odvetví používa už roky, no doteraz nemal oficiálnu definíciu v právnych predpisoch. Až nové Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1230 o strojových zariadeniach a o zrušení smernice 2006/42/ES zavádza jasný rámec pre tento pojem a stanovuje, že podstatná modifikácia je taká zmena stroja, ktorá si vyžaduje významné ochranné opatrenia a ovplyvňuje splnenie základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť. Z toho vyplýva, že každá podstatná modifikácia si pred opätovným uvedením stroja na trh alebo do prevádzky vyžaduje nové posúdenie zhody.

Definícia podstatnej modifikácie

Definícia podstatnej modifikácie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1230 znie:

„podstatná modifikácia znamená zmenu stroja alebo súvisiaceho výrobku vykonanú fyzickým alebo digitálnym spôsobom po ich uvedení na trh alebo do prevádzky, ktorú výrobca nepredpokladal ani nenaplánoval a ktorá ovplyvňuje bezpečnosť stroja alebo súvisiaceho výrobku tým, že vytvára nové nebezpečenstvo alebo zvyšuje existujúce riziko, čo si vyžaduje:

a) doplnenie tohto stroja alebo súvisiaceho výrobku o kryty alebo ochranné zariadenia, ktorých fungovanie si vyžaduje úpravu existujúceho bezpečnostného systému; alebo


b) uplatnenie dodatočných ochranných opatrení na zabezpečenie stability alebo mechanickej pevnosti tohto stroja alebo súvisiaceho výrobku;

Z toho vyplýva, že každá zmena, ktorá si vyžaduje zavedenie nových ochranných opatrení alebo má vplyv na posúdenie rizika, sa považuje za podstatnú modifikáciu, čo znamená potrebu vykonať opätovné posúdenie zhody.

Predtým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES o strojových zariadeniach tomuto pojmu priamo nevenovala, čo viedlo k mnohým nejasnostiam pri výklade. V niektorých prípadoch Príručka k smernici o strojových zariadeniach naznačovala potrebu posúdenia zhody po rozsiahlych zmenách, no jasne neurčovala, ktoré modifikácie sa považujú za podstatné.

V príručke k smernici o strojových zariadeniach 2006/42/ES nebola „podstatná modifikácia“ výslovne definovaná, no odkazy na tento koncept naznačovali, že každá úprava stroja, ktorá ovplyvňuje úroveň bezpečnosti alebo prináša nové riziko, si vyžaduje opätovné posúdenie zhody. Súviselo to s požiadavkou, aby sa stroje, ktoré prešli podstatnými zmenami, považovali za nové stroje, ktoré musia spĺňať všetky platné predpisy týkajúce sa bezpečnosti a posúdenia rizika. Tento prístup k podstatným modifikáciám vychádzal z výkladov uvedených v príručke, nie z jasnej a formálnej definície.

Táto príručka však bola iba pomocným dokumentom, nie záväzným právnym aktom. V dôsledku toho bola podstatná modifikácia často spornou otázkou, závislou od výkladu výrobcu aj orgánov dohľadu. Pri zložitejších konštrukčných zmenách v stroji preto býva dôležité presne posúdiť ich dosah na bezpečnosť.

Podstatná zmena strojov

Príklady podstatnej modifikácie

  1. Doplnenie nových riadiacich systémov, ktoré majú vplyv na bezpečnosť a často súvisia s oblasťou priemyselnej automatizácie.
  2. Zmena ochranných mechanizmov, ako sú kryty, ktoré si vyžadujú úpravu existujúceho bezpečnostného systému a následné prispôsobenie stroja minimálnym požiadavkám.
  3. Zavedenie autonómnych prvkov do stroja, ktorý bol predtým obsluhovaný manuálne.
  4. Zmena riadiaceho systému z pneumatického na elektrický, čo je spojené s potrebou zabezpečiť primerané ochranné opatrenia.
  5. Modernizácia mechanických prvkov, napríklad zavedenie nového typu pohonu, ktorá má vplyv na posúdenie rizika a môže si vyžadovať aj pevnostné výpočty.

Príklady modernizácie alebo nepodstatných úprav

  1. Výmena štandardných krytov za novšie modely, ktoré neovplyvňujú existujúcu úroveň bezpečnosti.
  2. Doplnenie chladiaceho systému, ktorý nemá vplyv na funkčnosť bezpečnostných prvkov stroja.
  3. Zmena ovládacieho panela na intuitívnejší, bez vplyvu na bezpečnostnú funkciu stroja.
  4. Zlepšenie osvetlenia v pracovnom priestore stroja, ktoré zvyšuje komfort práce, ale neovplyvňuje posúdenie rizika.
  5. Výmena mechanických prvkov za novšie s rovnakými technickými parametrami, bez zmeny funkčnosti stroja.

Každá z týchto zmien môže vyvolať potrebu vykonať posúdenie zhody, aby sa zaistila bezpečnosť používateľov a splnenie požiadaviek Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1230. V prípade rozsiahlejších zásahov býva užitočné vychádzať aj zo zásad navrhovania a výroby strojov v súlade s bezpečnostnými požiadavkami.

Príklady správneho postupu v prípade podstatných modifikácií

  1. Zavedenie nového systému snímačov: Ak do stroja dopĺňate nový systém bezpečnostných snímačov, ktorý si vyžaduje integráciu s existujúcim riadiacim systémom, je nevyhnutné vykonať úplné posúdenie, či toto doplnenie neovplyvní spoľahlivosť a fungovanie ostatných ochranných komponentov. Pri digitálnych zásahoch môže byť relevantný aj prístup, ktorý uplatňuje bezpečný softvérový dom pre priemysel.
  2. Prispôsobenie stroja na prácu s novým produktom: Ak sa stroj upravuje tak, aby mohol spracovávať nový produkt, napr. s odlišnými fyzikálnymi vlastnosťami (napr. ťažší alebo vyžadujúci inú pracovnú rýchlosť), existuje riziko, že táto zmena ovplyvní bezpečnosť práce obsluhy alebo integritu stroja. Takéto zmeny sa musia analyzovať z hľadiska bezpečnosti vrátane stability stroja.
  3. Zmena pohonu na iný typ: Zmena pohonu z pneumatického na elektrický môže priniesť nové riziká spojené so zásahom elektrickým prúdom. V takom prípade je potrebné zaviesť primerané ochranné opatrenia, napr. dodatočnú izoláciu alebo ochranu pred úrazom elektrickým prúdom.

Úloha používateľov a výrobcov v kontexte úprav

Povinnosti súvisiace s vykonaním podstatnej úpravy sa týkajú výrobcov aj používateľov strojov. Výrobca zodpovedá za navrhovanie a dodanie riešení, ktoré minimalizujú riziko už vo fáze výroby, zatiaľ čo používateľ je zodpovedný za priebežnú údržbu a monitorovanie bezpečnostného stavu stroja. Rozhodnutie o úprave stroja by sa malo prijímať spoločne, s prihliadnutím na technické znalosti výrobcu aj na skúsenosti používateľa z prevádzky v reálnych podmienkach. V prípade potreby môže byť súčasťou procesu aj audit bezpečnosti po zmenách v stroji, pričom pri náročnejších realizáciách môže pomôcť aj projektový manažment alebo outsourcing inžinierov.

Odkazy

Nariadenie 1230/2023/EÚ o strojoch: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/PL/TXT/PDF/?uri=CELEX:32023R1230

Podstatná úprava strojov

Ide o zmenu stroja alebo súvisiaceho výrobku (fyzickú alebo digitálnu) po jeho uvedení na trh alebo do prevádzky, ktorú výrobca nepredpokladal a ktorá má vplyv na bezpečnosť. Takáto zmena vytvára nové nebezpečenstvo alebo zvyšuje existujúce riziko a vyžaduje významné ochranné opatrenia.

Ak si to vyžaduje doplnenie krytov alebo ochranných zariadení, ktorých funkcia si vyžaduje úpravu existujúceho bezpečnostného systému. Alebo keď je potrebné použiť dodatočné ochranné opatrenia na zabezpečenie stability alebo mechanickej pevnosti.

Áno, každá podstatná úprava si pred opätovným uvedením stroja na trh alebo do prevádzky vyžaduje vykonanie nového posúdenia zhody. Vyplýva to z vplyvu týchto zmien na plnenie základných požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti.

Napríklad doplnenie nových riadiacich systémov ovplyvňujúcich bezpečnosť, zmena krytov vyžadujúca úpravu bezpečnostného systému alebo zavedenie autonómnych prvkov do pôvodne manuálne ovládaného stroja. Za podstatnú možno považovať aj zmenu pohonu (napr. z pneumatického na elektrický) alebo mechanickú modernizáciu, ktorá ovplyvňuje posúdenie rizika.

Napríklad výmena prvkov za novšie s rovnakými technickými parametrami bez zmeny funkčnosti, zlepšenie osvetlenia či výmena ovládacieho panela bez vplyvu na bezpečnostné funkcie. Takéto opatrenia by nemali meniť úroveň bezpečnosti ani posúdenie rizika.

Zdieľať: LinkedIn Facebook